Preskočiť na obsah

Veľkohrivec bradavičnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľkohrivec bradavičnatý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Caloenas nicobarica
(L., 1758)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veľkohrivec bradavičnatý (Caloenas nicobarica) je holubovitým vtákom. Druh opísal švédsky prírodovedec Carl Linné r. 1758 vo svojom diele Systema naturae (ed. 10 s. 164). Pôvodne ho zaradil do rodu Columba, v súčasnosti veľkohrivec patrí do rodu Caloenas (jediný žijúci druh z roda).[1] Podľa štúdie DNA (Shapiro & kol., 2002) bol postavený vedľa kladu dront nelietavý (Raphus cucullatus)/pustovník krátkokrídly (Pezophaps solitaria) a je teda najbližším žijúcim príbuzným týchto vyhynutých vtákov.[2]

Veľkohrivec bradavičnatý sa vyskytuje v hustých vždyzelených lesoch do nadmorskej výšky 700 m n. m.. Je dobrý letec, a preto má pomerne rozsiahly areál rozšírenia. Osídlil prevažne menšie ostrovčeky v juhovýchodnej Ázii a čiastočne v Pacifiku (Andamany, Nikobary, Mergui, Filipíny, Palau…). V celom svojom rozsahu sa ale vyskytuje vzácne, Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov hodnotí druh ako takmer ohrozený. Nebezpečenstvo predstavujú prevažne ľudské aktivity: lov zo strán ľudí aj zavlečených predátorov a strata prirodzeného prostredia. Veľkohrivec bradavičnatý patrí na zoznam CITES I.[3][4]

Veľkohrivec bradavičnatý meria asi 40 cm, samice sú menšie.[5] Druh má pestré sfarbenie, ktoré sa vyvinulo pravdepodobne kvôli absencii predátorov na ostrovčekoch, kde sa vyskytuje. Perie je tmavo zelené s čisto bielym chvostom a červenými končatinami, na chrbte doplnené o „plášť“ zo zelenožltého peria. Pohlavie dospelcov možno rozpoznať podľa farby dúhovky, ktorá je u samíc biela a u samcov tmavá.[4]

Veľkohrivec bradavičnatý tvorí skupinky. Je obyčajne tichým druhom, počas sporov sa ale ozýva chrochtavými zvukmi. Potravu zbierajú veľkohrivci prevažne za úsvitu a súmraku na podraste. Ich veľké oči im v tomto pološere umožňujú dobre vidieť.[5][6] Konzumujú semená, ovocie, orechy alebo hmyz. Rozmnožovanie môže nastať počas celého roka a často prebieha v hustých kolóniách. Druh je monogamný, pár si stavia hniezdo z konárov niekoľko metrov nad zemou, typicky na stromoch alebo v krovinatých porastoch. Samica kladie iba 1 vajce. Inkubácia trvá 2,5 týždňa a o mláďa sa rodičia starajú až štvrť roka. Je spočiatku kŕmené takzvaným holubím mliekom.[3][4] Dospelé perie mláďatá získajú za 5 až 14 mesiacov.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Caloenas nicobarica (Nicobar Pigeon) - Avibase [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2018-11-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. SHAPIRO, Beth & kol. Flight of the Dodo. Science, 03 2002, roč. 295, čís. 5560, s. 1683–1683. ISSN 0036-8075. DOI10.1126/science.295.5560.1683. PMID 11872833.
  3. a b BirdLife International. Nicobar Pigeon [online]. iucnredlist.org, [cit. 2018-11-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b c Nicobar pigeon (Caloenas nicobarica) [online]. arkive.org, [cit. 2018-11-30]. Dostupné online. Archivované 2018-11-30 z originálu. (po anglicky)
  5. a b ARLOTT, Norman. Collins Field Guide - Birds of India. [s.l.] : HarperCollins Publishers Limited, 2015. 400 s. ISBN 978-0-00-742955-4.
  6. a b L. ND.. Les animaux en voie de Disparition. [s.l.] : Lulu.com, 2009. 110 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4092-8601-1. S. 21. (po francúzsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]